Francis Chisholm nám ponúka kľúče od Kráľovstva – tip na leto

Cronin Kluce od kralovstva obrV dejinách Cirkvi nájdeme množstvo skvelých mužov, ktorí by pre nás mohli byť inšpiratívnym príkladom statočného a svätého kňazského života. Jedno meno však medzi nimi určite nefiguruje – meno škótskeho kňaza a misionára Francisa Chisholma.

S najväčšou pravdepodobnosťou je to preto, že ide o hlavného predstaviteľa románu Kľúče od kráľovstva od anglického spisovateľa 1. pol. 20. stor. Archibalda J. Cronina. Napriek tomu, že je to fiktívna, t.j. vymyslená postava kňaza, je evidentné, že autor románu veľmi dobre poznal kňazský a misionársky život, jeho úskalia, problémy pri evanjelizácii, starosti či radosti kňaza, a tiež dobové ťažkosti vtedajšieho kléru vo vnútri či navonok vo vzťahu k božiemu ľudu.

Neoceniteľným faktom tohto diela však nesporne je to, že sa v ňom vynikajúcemu a pútavému rozprávačovi Croninovi podarilo bravúrnym spôsobom vykresliť vnútorný psychologický a spirituálny život hlavnej postavy. V doslove 2. slovenského vydania románu (vydal ho Lúč v roku 2009) vydavateľ uvádza: „Ušľachtilý a odpúšťajúci misionár hľadá v ľuďoch predovšetkým to, čo je v nich dobré a krásne; hoci sám je kňazom, neposudzuje ľudí podľa príslušnosti k tej či onej cirkvi, ale podľa ich skutkov. Chápe dobre … Kristovu náuku, a preto vie pochopiť aj Konfucia; kľúče od ´kráľovstva nebeského´ dáva aj ateistovi, nie za vieru, ale za ušľachtilé skutky…“

Francis sa narodil v konfesijne zmiešanom manželstve – otec bol katolíkom, matka protestantkou, dcérou pouličného kazateľa. Napriek tomu, že ich manželstvo bolo šťastné a idylické, skončilo tragicky. Náboženská neznášanlivosť v 2. pol. 19. stor. v Škótsku bola hlavnou príčinou nešťastnej smrti oboch rodičov. Napriek týmto negatívnym skúsenostiam Francis nikdy nezanevrel na ľudí iných vierovyznaní, ba naopak, postupne sa u neho vyvinul zvláštny zmysel a cit pre ekumenizmus. Ako mladík sa chcel pôvodne oženiť a založiť si rodinu. Definitívne rozhodnutie stať sa kňazom prišlo až po tom, čo tragicky zahynula jeho životná láska Nora. Jej smrť ako aj smrť svojich rodičov vníma ako pokyny zhora. Rozhodne sa úplne oddať Bohu.

Po štúdiách teológie je Francis vysvätený za kňaza a na žiadosť svojho diecézneho biskupa sa stáva misionárom v čínskom mestečku Paitan. Tam sa stretáva s nesmiernou materiálnou i duchovnou chudobou, opovrhovaním až nepriateľstvom zo strany domorodých obyvateľov. Musí začať prakticky od nuly, nemá žiadne materiálne vybavenie, finančné prostriedky, ani spolupracovníkov, je úplne sám. Jeho húževnatosť, usilovnosť, skromnosť, jednoduchosť, úcta k domorodým Číňanom a ich tradíciám, príkladný asketický život a hlboká viera v Boha postupne prinášajú svoje ovocie. Svoj úprimný vzťah s Bohom si prísne stráži, je to pre neho niečo veľmi intímne – jeho viera je hlboko zakorenená a vykazujúca sa navonok v skutkoch (horlivo sa stará o chudobných a svoje kňazské povinnosti koná vynikajúco). Pomaly, krok za krokom, sa mu podarí získať si srdcia domorodcov a vybudovať misijnú farnosť. Pred odchodom z Číny domov, po mnohoročnom pôsobení v misii, za ním smútia všetci, ba aj neveriaci, ktorých neoslovilo hlásané Slovo, ale skôr príklad jeho svätého života.

Z románu Kľúče od kráľovstva je zrejmé, že jeho autor musel byť pri písaní príbehu o Francisovi Chisholmovi bezo sporu inšpirovaný skutočnými zážitkami a skúsenosťami z kňazského či misionárskeho života. Francis je pre nás nasledovaniahodným príkladom húževnatého, asketického a statočného ohlasovateľa Evanjelia. Okrem rôznych pastoračných, intelektuálnych, ekonomických, či vzťahových problémov, ktoré môžu počas dušpastierskej služby postretnúť každého kňaza, nájde čitateľ v skvele napísanom príbehu postupne všetky etapy duchovného rastu veriaceho človeka – kňaza, od detstva až do neskorej staroby.

Toto skvelé literárne dielo vrelo odporúčam ako vynikajúci tip na lektúru všetkým seminaristom a kňazom. A zároveň všetkým čitateľom Adsumu prajem, aby ste na sklonku života čo najčastejšie počuli od svojich blízkych (veriacich, či neveriacich) slová, ktorými sa Francisovi pred jeho odchodom domov z misie vyznal istý starý vznešený Číňan, žiadajúci ho v starobe o krst: „Dobrotu náboženstva najlepšie posúdime podľa dobroty jeho príslušníkov. Priateľ môj… premohli ste ma svojim príkladom.“

Tomáš Jendruch